“Spotrebiteľská novela” Občianskeho zákonníka, zákona o dobrovoľných dražbách a ďalších právnych predpisov

Na tohto príspevku je vhodné zacitovať z dôvodovej správy k „spotrebiteľskej novele“ a objasniť tak navonok deklarované zámery predkladateľov novely :

 

Jadro navrhovanej právnej úpravy tvorí novelizácia Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej sa do slovenského právneho poriadku zavádza inštitút civilnoprávnej úžery a stanovuje sa najvyššia prípustná odplata pre prípad požičiavania finančných prostriedkov spotrebiteľovi. Civilnoprávna úžera pri súčasnom vymedzení maximálnej odplaty umožni kvalifikovať aj hrubý nepomer v plnení, čím sa vytvorí priestor pre ustálenie primeranosti odplaty v oblasti úverov a pôžičiek poskytovaných spotrebiteľom. Návrhom zákona sa rovnako rozširuje katalóg neprijateľných zmluvných podmienok, zavádza sa v poradí ďalší dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a reguluje sa písmo v spotrebiteľských zmluvách a súvisiacich listinách.

 

Súčasťou návrhu zákona sú okrem Občianskeho zákonníka aj ďalšie novelizačné články, ktorými sa upravujú:

  • zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení v znení neskorších predpisov,
  • zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov.

 Všetky navrhované zmeny a doplnenia uvedených zákonov vo svojom súhrne tvoria komplexnú systematicky prepojenú spotrebiteľskú úpravu, ktorej cieľom je ochrániť práva občanov pred úžerníckymi praktikami poskytovateľov úverov a pôžičiek, zlepšiť postavenie občanov v exekúciách, predísť manipulácii dobrovoľných dražieb, sprísniť úpravu a poskytovanie spotrebiteľských úverov  a zvýšiť ochranu spotrebiteľov pri kúpe tovaru alebo služby upravením osobitného práva na odstúpenie od zmluvy.“

 

Tento príspevok sa zameriava predovšetkým na dopady novely vo vzťahu k dobrovoľným dražbám, preto si vyberieme si vyberieme na posúdenie zámer deklarovaný v dôvodovej správe správe a pokúsime sa identifikovať právnu úpravu, ktorou má byť zámer dosiahnutý. Zámerom predkladateľov novely vo vzťahu k dobrovoľným dražbám je „predísť manipulácii dobrovoľných dražieb“. Na naplnenie uvedeného zámeru sú  v novele obsiahnuté viaceré pravidlá, ktoré obmedzujú záložného veriteľa pri výkone záložného práva.

 

Prvé z reštriktívnych pravidiel je obsiahnuté v § 3 odsek 6, ktorý znie:

 

„(6) Dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.“.

Toto pravidlo je možné vnímať pozitívne, nakoľko vďaka legislatívnej definícii bude možné tvrdiť, že záložné právo zabezpečujúce pohľadávky s istinou vyššou ako 2.000 eur,  je možné bez ďalších obmedzení vykonať. Novela by vďaka tejto definícii mala vylúčiť špekulatívne námietky dlžníkov, ktorých podstatou je tvrdenie o neprimeranej výške zabezpečenej pohľadávky. Za použitia gramatického a logického výkladu uvedeného ustanovenia je možné dospieť k záveru, že všetky záložné práva zabezpečujúce pohľadávku s istinou vyššou ako 2.000 eur je možné vykonať za podmienok stanovených zákonom a zmluvou o zriadení záložného práva. Zákonodarca uvedeným ustanovením vylúčil voľnú úvahu súdov, nakoľko exaktne vymedzil hranicu od ktorej je výkon záložného práva primeraný a zákonný. Pred touto novelou totiž v aplikačnej praxi existovala široká sféra pre voľnú úvahu a aplikáciu spotrebiteľsky obľúbenej zásady primeranosti, vďaka ktorej bolo možné špekulatívne argumentovať zásadou primeranosti, a to najmä pri vymáhaní zabezpečených pohľadávok nedosahujúcich hodnotu zálohu.

 

Druhým z nových pravidiel je ust. § 12 v znení jeho nových odsekov 5 a 6 :

 

„(5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do  desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby  zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

(6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.“

 

Túto úpravu je možné rovnako len privítať, a to z pohľadu subjektu organizujúceho dražbu, ako aj z pohľadu dlžníka. Táto úprava by mala odstrániť všetky pochybnosti týkajúce sa znaleckého posudku ešte pre udelením príklepu na dražbe. Vďaka tejto právnej úprave sa inštitucionalizuje postup pri odstraňovaní chýb znaleckého ohodnotenia predmetu dražby. Na jednej strane sa tak zlepšuje postavenie dlžníka vďaka precizovaniu právnej úpravy, ale zároveň dochádza aj ku koncentrácii námietok voči znaleckému oceňovaniu do štádia prípravy dražby. Podľa nášho názoru by takáto úprava mala zároveň aj obmedziť argumenty dlžníka v prípadnom konaní o neplatnosť dražby. Pokiaľ totiž bude dodržaný postup podľa takto novelizovaných ustanovení, potom by súd už nemal v konaní o neplatnosť dražby prihliadať na obsahovo totožné námietky poukazujúce na nesprávnu výšku znaleckého ohodnotenia. Koncentráciou námietok voči znaleckému ohodnoteniu do prípravnej fázy dražobného procesu by sa mala zvýšiť právna istota všetkých zúčastnených subjektov v dôsledku obmedzenia priestoru pre špekulatívne argumenty dlžníka v rámci konania o neplatnosť dražby.

 

Výklad ostatných novelizovaných ustanovení bude predmetom ďalších príspevkov, ktoré Vám budeme postupne prinášať na tejto stránku a budeme sa usilovať pridávať aj postrehy z aplikačnej praxe.

 

Tím ProAuctio s.r.o.

 

Náš dražobný tím je tvorený odborníkmi pôsobiacimi na realitnom trhu od roku 2001.

Vďaka dlhoročným skúsenostiam a odborným znalostiam dokážeme poskytnúť profesionálny a efektívny dražobný servis.

Tím ProAuctio s.r.o.